Eklektická elektronická hudba

Eklektický je odvodený zo starogréckeho „eklektós“ a v pôvodnom doslovnom zmysle znamená „vyvolený“ alebo „vyvolený“. Vo všeobecnosti sa pojem „eklekticizmus“ vzťahuje na techniky a metódy, ktoré spájajú štýly, disciplíny alebo filozofie z rôznych čias alebo presvedčení do novej jednoty.

Eklektici boli už v staroveku nazývaní mysliteľmi, ktorí túto fúziu uplatňovali vo svojich svetonázoroch. Cicero bol pravdepodobne najznámejším eklektikom svojej doby. Niektorí kritici eklekticizmu ho obvinili z tohto miešania inak samostatných systémov ako irelevantného alebo bezcenného.

Nasledovníci na druhej strane ocenili výber najlepších prvkov z existujúcich systémov, pričom vyradili tie prvky, ktoré boli uznané ako nepodstatné alebo nesprávne. Doteraz sa eklekticizmus obmedzoval najmä na výtvarné umenie, architektúru a filozofiu.

Po dlhom hľadaní vhodného žánru alebo výrazu pre moju nedávnu hudobnú produkciu som v „eklektickom“ našiel vhodný prívlastok, pretože práve to robím – využívam už existujúce prvky, ktoré považujem za hodnotné a skladám ich do nových diel.

V prísnom zmysle slova to umelci vlastne robia stále, pretože do nových diel začleňujú rôzne vplyvy, čím otvárajú nové perspektívy. Pred tvorivým procesom však väčšinou vplyvy zlúčia do fondu svojpomocne vytvorených výprav. V skutočnosti však nie je nič nové a vždy ide len o ďalší vývoj a niekedy platí pravda, že koleso netreba znovu objavovať.

Je zrejmé, že som bol vždy ponorený do tohto pohľadu, ktorý vysvetľuje moju prácu v širokej škále hudobných scén. Miloval som najhodnotnejšie prvky každej scény v jazze, klasike a popu. K tomu sa pripojilo poznanie, že tieto prvky čoraz viac strácali svoje čaro, keď boli zredukované na unavenú kópiu seba v puristickom štýle. Deje sa to hlavne v takzvanom mainstreame.

Ak sa však v jednotlivých dielach zmiešajú tieto prvky v ich originálnej sile, stále zostáva dosť miesta na umelecký podpis, pretože možností je nespočetne veľa. Umenie tvorcu spočíva najmä v kreatívnom namiešaní ingrediencií a zvládnutí hudobného formálneho jazyka. To nie je ani triviálne, ani menej cenné.

Tento postoj nie je až taký nový. Prejavilo sa to už v takzvaných fusion žánroch. Jedným z príkladov sú slávne fusion kapely bývalého jazzového trubkára Milesa Davisa. V tých časoch hudby, ktorú hrali hudobníci, si to však vyžadovalo víziu lídra kapely a hudobníkov, aby sa k nej prispôsobili.

To sa zásadne zmenilo s príchodom produkcie elektronickej hudby. S pomocou kvalitných samplov a slučiek môže sám producent určiť a zrealizovať mix svojej práce. Dostupné hudobné úryvky sú zaznamenané profesionálnymi špecialistami a navrhnuté skvelými zvukovými dizajnérmi. Výber zahŕňa všetky štýly a žánre.

Zaradenie takýchto hudobných mixov do žánru je dilema a stáva sa ešte viac skľučujúcim, keď sa rozmanitosť producenta zvyšuje. Už dnes je výber žánrov úplne neprehľadný a zdá sa paradoxné pridať ešte jeden. Už zavedené žánre ako „electronic“ alebo „electronica“ dostatočne nevystihujú, čo sa skutočne deje. „Electronic“ je jednoducho nesprávne, pretože v praxi sa používa ako synonymum pre veľmi špecifický mainstream elektronickej pop music, aj keď otcovia elektronickej hudby pochádzali z klasickej scény (napr. Karlheinz Stockhausen).

„Electronica“ je skutočne len prechodným opatrením pri realizácii „elektronickej“ dilemy a používa sa na opis takmer všetkého v populárnej hudbe, ktorá je primárne produkovaná elektronicky. To nie je štýl! Úplné rozmazanie trestá mnoho kurátorov obmedzením „Prosím neposielajte Electronica!“, keďže môže ísť o čokoľvek od rocku po free jazz.

Zo všetkých týchto zistení som dospel k záveru, že skutočne treba spustiť nový žáner, ktorého základom je eklekticizmus – eklektická elektronická hudba. EEM sa líši od pomerne zvládnuteľného žánru EDM v jeho nedostatku zamerania na tanec a v jeho dôraze na zmes štýlov, ale obmedzený na jediné dielo/skladbu alebo album/projekt. Nie je to vytváranie nového žánru (ako trip-hop, dubstep, IDM, drum and bass a iné) so skladbou, ktorá využíva prvky z viacerých štýlov.

Na lepšiu orientáciu publika je táto škatuľka samozrejme príliš veľká, ale poslucháč aspoň vie, že tu nemôže očakávať mainstream, pretože mainstream nežiari rôznorodosťou, ale uniformitou. Každé jedlo z jedla má hlavnú zložku, ako je hovädzie alebo kuracie mäso, a šéfkuchár si z toho vytvorí svoj chuťový vzor. Rovnakým spôsobom možno EEM definovať vopred touto základňou, odkazujúc na existujúce zložky/subžánre.

Ako príklad mi dovoľte uviesť môj aktuálny projekt „LUST“. Základom, teda hlavnou zložkou, sú house tracky môjho syna Moritza. Potom som pridal vokálne a inštrumentálne slučky, ktoré opisujú náladu, ktorú cítim, a rozprávajú malý príbeh. Prvky sú zvolené (štylisticky rôznorodé, eklektické) z hľadiska ich vhodnosti, čo najlepšie vyjadrovať dej a náladu. Takže by som to zaradil takto: “Eclectic Electronic Music – House based”.

Takto poslucháč vie, že House jasne spozná, ale musí byť pripravený na prekvapenia. Táto klasifikácia chráni spotrebiteľa pred najhrubšími chybami a zároveň je pozvaním na otvorenie mysle. Toto je veľmi umelecká klasifikácia!