Výber medzi čím?

Áno, vojna na Ukrajine je hrozná. Rovnako strašné ako vojna v Juhoslávii, vojna v Sýrii a stovky vojen predtým. Po horore prichádza analýza a tu sa to komplikuje. Samozrejme, dá sa povedať, že Putin sa zbláznil a takmer celý svet útok odsudzuje – pozri rezolúcie OSN. Ale toto je len polovica pravdy.

Ak sa k problému postavíme analyticky, nájdeme príčinu Putinových šialených rozhodnutí v rozpade Sovietskeho zväzu. To sa zrútilo kvôli do očí bijúcej ekonomickej slabosti. Väčšina ľudí bola na tom veľmi zle a dúfala v zlepšenie nezávislosti svojich národov obratom k demokracii a kapitalizmu ako alternatíve k neúspešnému komunizmu. Teraz čakajú na zlepšenie. Ako dlho ich necháme čakať? Čakali už 30 rokov. Ďalších 20 alebo 100 rokov – navždy?

Demokracia žije z možnosti každého jednotlivca žiť svoj život dôstojne a mimo chudoby. To platí nielen pre bývalé sovietske republiky v Strednej Ázii, ale aj pre Afriku a mnohé ďalšie regióny. Ak to takzvaný slobodný svet nezvládne, dôjde k ďalším vojnám – až do jadrového zúčtovania. Musíme pochopiť tieto súvislosti.

Rusko v osobe Putina sa chce vrátiť medzi svetovú veľmoc. Prečo teraz neútočí na Strednú Áziu (o čo sa už pokúsil napríklad v kaukazskej vojne), ale na Ukrajinu? Pretože Stredná Ázia môže počkať. Tamojší ľudia sú na tom stále zle a Rusko má dobré vyhliadky, že republiky opäť padnú dobrovoľne do náručia Ruska! Väčšina ľudí na Ukrajine si však demokraciu a kapitalizmus zvolila úplne dobrovoľne – a ich životné podmienky sa vďaka blízkosti Európy skutočne zlepšili. Nebezpečenstvo teda spočíva v tom, že demokracia a kapitalizmus zaručujú lepší život. Putin to, samozrejme, nemôže nechať stáť – a ani Čína.

Čína si zvolila cestu, ktorá zmiešala dva svety. Na jednej strane komunistický mocenský aparát a na druhej ekonomické slobody. Táto cesta sa zatiaľ ukazuje ako mimoriadne úspešná – na úkor osobnej slobody ľudí.

Žiaľ, kapitalizmus vo svojej najškaredšej podobe ukazuje aj delenie obyvateľstva na veľmi bohatých a veľmi chudobných. Dá sa to pozorovať aj v zdanlivo konsolidovaných kapitalistických demokraciách. Trump jasne predviedol výbušniny, ktoré obsahuje. Takže demokracia nikdy nevyhrá konečné víťazstvo a my by sme museli čakať na jadrové zúčtovanie.

Práve tu sedím vo svojom miništúdiu a zúfalo bojujem o svoje osobné ekonomické prežitie ako hudobný producent. Vzorový príklad pre mnohých ľudí v kapitalistických demokraciách. Áno, bol som zaneprázdnený! Po rozsiahlom akademickom hudobnom vzdelaní nasledovalo mnoho vyčerpávajúcich rokov na pódiách tohto sveta – až do vyhorenia. Potom boj o život pokračoval. Nové povolanie – nové šťastie – až do ďalšieho vyhorenia. Teraz sa snažím svoj dôchodok dopĺňať hudobnou produkciou.

Áno, môžem slobodne vyjadriť svoj názor. Na hlavu mi nepadajú žiadne bomby a mám dosť jedla. Mám sa teda dobre? Nie, pretože ako skúsený umelec v hudobnom biznise opäť zažívam, ako ekonomická sila drasticky obmedzuje môj osobný rozvoj. Takzvaní vrátnici mi chcú vyzliecť posledné tričko skôr, ako sa moje inscenácie dostanú k uchu poslucháča. Takto vyzerá konkurencia v kapitalizme.

Postupujúca privatizácia (kapitalizácia) kultúrnej krajiny znamená, že dnes viac ako kedykoľvek predtým pre umelcov platí: „Bez finančných investícií nie je šanca na trhu“. Pre mnohých to môže znieť ako sťažovanie sa na vysokej úrovni, ale ako povedal už Ovídius: „Odolajte začiatkom“. Takáto sloboda sa nikdy nedostane do sŕdc ľudí. Ak bude väčšina populácie vylúčená z osobného a ekonomického rastu pre nedostatok finančnej sily, čoskoro to bude bezútešné. Potom budeme mať na výber len medzi morom a cholerou.