Materinský jazyk a diskriminácia

Vlastne by som mala dosť iných vecí na práci, ale táto téma ma páli na nechtoch. Ako umelec by som sa mal v prvom rade zaoberať svojím umením. V mojich mladších rokoch to bol ťažký podnik, už len kvôli potrebe zabezpečiť si príjem. To sa nezmenilo, keď ste na začiatku novej kariéry. Dnes sa však ako časovo náročná úloha pridáva aj obligátna sebapropagácia.

Redaktori a kurátori, ktorí boli v minulosti ešte dostupní, sa stále viac upevňujú za čísla úspechu, ktoré by sa už mali ukázať aj ako nováčik. Pamätám si, že človek dostal aspoň odpoveď na podanie do tlače, rozhlasových redaktorov alebo nahrávacích spoločností – a nič to nestálo! Treba priznať, že najmä v hudobnom biznise počet „žiadateľov“ explodoval vďaka možnostiam produkcie digitálnej hudby. Toto sa stalo prosperujúcim trhom pre platformy vlastnej propagácie (dokonca aj na knižnom trhu).

Nuž, je to tak! Možno však poznamenať, že hranica rentability sa v dôsledku toho posúva stále viac dozadu. A potom je tu ďalší efekt, ktorý si mnohí nevšimnú a stáva sa problémom – kultúrny pôvod a rodný jazyk umelca. Toto skutočne nie je novinka a starší hudobníci si pamätajú odpor voči tomu, čo sa vtedy nazývalo „anglo-americký kultúrny imperializmus“. Vo Francúzsku a Kanade boli zavedené povinné rozhlasové kvóty pre domácich hudobníkov. Odpor voči dominancii anglickojazyčnej pop music rástol aj v iných krajinách.

Na tomto fronte sa veci znepokojivo upokojili. A to aj napriek tomu, že dominancia skôr narástla, ako sa zmenšila. Americké formáty Oscarov či Grammy dnes v priamom prenose vysiela televízia. To všetko je pre neanglicky hovoriacich umelcov dostatočne alarmujúce, no je tu ešte jeden vývoj, ktorý sa odohráva v tieni pozornosti a ktorý má ešte vážnejšie dôsledky pre sebapropagáciu.

Je zrejmé, že nemecká, francúzska a iné kultúry spia vývojom sebapropagácie. Existuje šokujúco málo marketingových ponúk zameraných na Európu (samozrejme, ako Nemca, to je stredobodom môjho pozorovania). Samozrejme, medzinárodné formáty (Submithub, Spotify atď.) sú otvorené celosvetovo, no všeobecná orientácia je podprahovo jednoznačne zameraná na anglický jazyk. Uvediem príklad.

Keď som v roku 2019 začal svoju druhú umeleckú kariéru v hudobnom biznise, takmer nevedome a náhodne som si zvolil angličtinu ako komunikačný jazyk a (ak sú dostupné) texty piesní. To malo veľa spoločného s mojím predchádzajúcim medzinárodným pôsobením ako jazzového trúbkára. Angličtina je už nejaký čas globálnym „lingua franca“. A taktiež môj marketing sa bez problémov dostal na medzinárodný trh. Už s prvými skladbami sa mi podarilo dosiahnuť streamingové čísla okolo 100,000 20 – ako nováčik po viac ako XNUMX-ročnej prestávke ako umelec!

V roku 2022 som vydal niekoľko kníh v nemčine a uvedomil som si, že vo svojom rodnom jazyku sa môžem vyjadrovať oveľa podrobnejšie – niet sa čomu čudovať. Takže odvtedy som písal aj nemecké texty piesní. Už na začiatku mojej neskorej kariéry som narazil na stovky pre mňa úplne neznámych žánrov v pop music. Po 3 rokoch som sa konečne usadil, čo bolo dôležité pre marketing, ktorý bol silne závislý od algoritmov. Teraz som zisťoval, že tie správne zoznamy skladieb oslovujú moje medzinárodné publikum čoraz lepšie.

Bolo mi jasné, že toto publikum by sa pri nemecky písaných textoch piesní enormne zredukovalo, ale viac ako 100 miliónov potenciálnych poslucháčov je dosť aj s prihliadnutím na určite vyššiu umeleckú kvalitu textov v mojom rodnom jazyku. Teraz som hľadal vhodné žánre a onemel som. Marketingové platformy poskytujú žánre ako rozbaľovaciu ponuku – samozrejme v angličtine. Okrem „Deutschpopu“ tam toho nebolo veľa a zodpovedajúce playlisty boli viac orientované na nemecký Schlager. Pre sofistikovanejšie nemecké texty tu bola aj škatuľka s hip-hopom a okrajovými žánrami. Niečo ako „Alternatíva“ zjavne nebolo určené pre nemecky hovoriacich umelcov.

Keď som potom hľadal vhodných poskytovateľov propagácie pre nemecky hovoriace publikum, bol som ohromený. S tisíckami a tisíckami propagačných agentúr sa takmer žiadna nešpecializovala na nemecky hovoriace publikum. Pravidlo znelo: „Každý rozumie anglicky a tu sa majú zarábať peniaze plošne. S týmto verdiktom sa prekvapivo bez komentára stotožnili aj nemeckí kurátori. Myslím si, že kolegovia v iných európskych krajinách to budú cítiť rovnako. Zdá sa, že anglo-americký chuťový stroj ovláda celý digitálny trh a dokonca ani európske spoločnosti (Spotify je švédsky, Deezer je francúzsky atď.) nevedia nájsť silu (alebo vôľu?) čeliť mu.

Samozrejme, Nemecko vyprodukovalo aj hviezdy, ale nehovorím o hrdinoch, ktorí si založili kariéru cez kluby a koncerty. Digitálny trh je trhom sám o sebe a je jediným, ktorý generuje príjmy, ktoré nie sú založené na čistom backbreakingu. Aj s mojimi nemeckými titulmi oslovujem viac fanúšikov v USA ako v Nemecku. Čo je nesprávne? Sme naozaj len vazalmi USA, ako sa to vždy obávala povojnová generácia? Priateľstvo je dobré, ale pokorná závislosť je nanič. Ak my Európania dostaneme pár omrviniek z amerického hudobného trhu, nie je to žiadna kompenzácia za to, že domáci hudobný trh zostáva uzavretý pre veľké obchody. Tu niet koho viniť a pracovitosť Američanov na trhoch je pôsobivá, no na európskom jazyku chutí trpko. Nechcem ani vedieť, ako chutí na afrických či iných jazykoch.

Disclaimer: Nie som nacionalista a nemám problém s inými kultúrami a som rád, že sa v medzinárodnej komunikácii dohovorím po anglicky, ale hnevá ma, keď som ignorantsky diskriminovaný z hľadiska toho, odkiaľ pochádzam a akým jazykom hovorím – aj keď len z nedbanlivosti. Naozaj mi vŕta v hlave, keď dokonca aj v mojej krajine rozhlasové stanice takmer úplne ignorujú nemecké piesne. Je najvyšší čas, aby sa diskusia znovu otvorila.

Citácia:
Žiadny titul v nemeckom jazyku v Top 100 oficiálnych nemeckých rebríčkov Airplay 2022.

Predseda BVMI Dr. Florian Drücke kritizuje skutočnosť, že v Top 100 oficiálnych nemeckých rebríčkov Airplay Charts 2022 nie je možné nájsť ani jeden titul v nemeckom jazyku, čím sa vytvoril nový negatívny rekord trendu, na ktorý priemysel poukazuje už roky. . Štúdia zároveň ukazuje, že rôznorodosť počúvaných žánrov, vrátane hudby v nemeckom jazyku, je aj naďalej veľká. V hudobnej ponuke rozhlasových staníc sa to však neodráža.

„Medzi 100 najhranejšími titulmi v nemeckých rádiách nie je žiadna pieseň v nemeckom jazyku, ako ukazujú oficiálne nemecké rebríčky Airplay 2022, ktoré určila MusicTrace v mene BVMI. To je nové minimum po piatich v roku 2021 a šiestich v roku 2020. Skutočnosť, že piesne v nemčine nehrajú v rádiách obzvlášť veľkú úlohu, nie je novým fenoménom a priemysel to v priebehu rokov mnohokrát riešil a kritizoval. Stanice s miestnym repertoárom by sa podľa nás mohli identifikovať a tiež sa presadiť u poslucháčov,“ cituje Drückeho tlačová správa združenia. „Na druhej strane musí byť jasné aj to, že sa tu budeme v súčasnej diskusii o budúcnosti verejnoprávneho vysielania veľmi pozorne pozerať a požadovať kultúrne poslanie, ktoré nenapĺňa silná rotácia medzinárodného repertoáru. Pohľad na Oficiálnu nemeckú hitparádu albumov a singlov stačí na to, aby sme ukázali, že nemecky hovoriaci umelci sú v tejto krajine veľmi oceňovaní a žiadaní a mali by sa patrične odraziť aj v rádiách,“ pokračuje Drücke, ktorý varuje, že politici by sa nemali pozerať preč od tohto problému. > Zdroj: https://www.radionews.de/bvmi-kritisiert-geringen-anteil-deutschsprachiger-titel-im-radio/

Koniec citátu