Sociálnopolitické piesne a žánrové šialenstvo

Nájsť ten pravý žáner pre jeho vlastnú hudbu bolo vždy ťažké. Najmä v ére streamovania je správna zásuvka dôležitá pre oslovenie publika a multiplikátorov (zoznamy skladieb, tlač atď.).

Žiadny skutočný umelec pri písaní piesne nemyslí na žánre. Najmä vtedy, keď je k piesni text a dôjde k vyhláseniu, ktoré presahuje známe osobné citlivosti, ako je milostná nemoc a celková únava vo svete.

Stáva sa to veľmi ťažkým, keď umelec experimentuje s prvkami z rôznych umeleckých epoch. Takto všeobecne funguje umenie. Je však hudba dnes väčšinou poslucháčov vnímaná ako umelecký predmet?

S víťazným pokrokom popovej hudby ustupoval umelecký aspekt čoraz viac do úzadia. Rozhlasové stanice vyberajú hudbu podľa vzoru, ktorý je prevrátením umenia.

Celkové odovzdanie väčšinovému vkusu zakazuje editorom vyberať piesne, ktoré by mohli „rušiť“. Narušenie každodennej uniformity je však jednou z najušľachtilejších umeleckých úloh.

Bolo zrejmé, že marketingové problémy nastanú, keď som sa nejaký čas zameral na spoločensko-politické témy. Ale cítim sa ako umelec a musím žiť s ekonomickými dôsledkami svojich činov.

Veľmi dobre chápem, že poslucháči chcú nájsť svoj pokoj popri záplave hororových správ z celého sveta - v neposlednom rade v hudbe. Existujú však aj cesty z dilemy umelca a ja sa snažím ísť jedným z týchto spôsobov tým, že vyrábam hudbu aj pre ďalšie duševné situácie.

Pre kritické piesne zostáva problém adresovania pomocou žánrov. Bolo by načase, aby streamovacie portály (Spotify atď.), Ktoré by tu mali byť pre všetky skupiny poslucháčov, ustanovili žánre, ktoré viac zohľadňujú obsah piesní.

Čo tak nálada „sociálnopolitická“ namiesto rozdelenia slova „Chill Out“ na niekoľko podskupín?