Umelá inteligencia (AI) a emócie

Využitie umelej inteligencie v hudobnej produkcii sa stalo horúcou témou. Navonok ide o autorský zákon, ale skrýva sa v ňom obvinenie, že je morálne odsúdeniahodné, aby umelci využívali AI pri výrobe. Dostatočný dôvod na to, aby sa k tomu zainteresovaná osoba vyjadrila. Moje meno je Horst Grabosch a som autorom kníh a hudobným producentom Entprima Publishing Štítok.

Ako zvedavý človek, producent elektronickej hudby a bývalý profesionálny hudobník a neskôr informačný technológ, som sa s používaním strojov/počítačov zaoberal od chvíle, keď sa technológia vyvinula až do bodu, kedy to bola užitočná pomôcka. Na začiatku to bolo v podstate o notačnej technike, potom s príchodom digitálnych audio pracovísk o produkcii demoverzií a od roku 2020 o celom produkčnom reťazci elektronickej pop music. Využitie strojov teda skutočne nie je nová oblasť a už čoskoro boli počuť hlasy, ktoré odsudzovali používanie elektroniky v hudbe. Už skôr to bolo o „duši hudby“. Je zaujímavé, že títo nostalgickí kritici sa vôbec neobťažovali analýzou toho, čo v prvom rade tvorí „dušu hudby“. Bežnému poslucháčovi to bolo veľmi jedno, pretože nasával pocity z inscenácie tak, ako ich v inscenácii osobne našiel. Veľmi múdre rozhodnutie, pretože v zbore hudobných strážcov morálky sa našli čoraz absurdnejšie aspekty, ktoré volali po zatratení bez akéhokoľvek filozofického základu.

Keďže pop music je silne ovplyvnená slávou, poslucháčom občas za hudobnými výsledkami uniká aj ľudská modla, ale to je len marketingový aspekt, ktorý bol, aspoň v elektronickej tanečnej hudbe, úplne kompenzovaný príchodom DJ-ov na pódiá. Keď sa podpora strojov rozšírila, tisíce amatérskych hudobníkov videli svoju šancu produkovať hudbu a publikovať ju na streamovacích portáloch. Samozrejme, väčšina z nich nedokázala zaplniť ani kúpeľňu ventilátormi, a tak producenti zostali bez tváre. Postavy bez tváre sa kritike do značnej miery vyhýbajú, no niektorým sa dokonca podarilo dosiahnuť znesiteľný úspech v úplne novom svete konzumácie zvuku poháňaného náladovými zoznamami skladieb. Mnohým neúspešným „učeným“ hudobníkom sa na tvári vpísala závisť. Mnohí skočili do rozbehnutého vlaku, pretože ako vyštudovaní hudobníci mali samozrejme ešte jednoduchšie produkovať elektronicky, ale už len objem produkcie spôsobil, že ich diela zapadli do zeme nikoho. Aby toho nebolo málo, umelá inteligencia teraz dospela do bodu, kedy dokáže za pochodu produkovať kompletné skladby vrátane textov. Zúfalstvo sa šíri medzi producentmi, ktorí ešte nedosiahli trvalú algoritmickú pozornosť, najmä preto, že sa možno obávať, že prakticky ktokoľvek môže vrhnúť piesne na trh. Vízia hororu pre všetkých hudobných producentov.

Väčšina poslucháčov ani nevie, čo sa deje v zákulisí a je im to vlastne jedno, hlavné je, že si naďalej nachádzajú dostatok skladieb pre svoje potreby a v rámci ich predplatiteľských modelov sú ich teraz milióny. Títo poslucháči sú však cieľovou skupinou väčšiny zúfalých producentov. Teraz sa môžu pripojiť k neustále rastúcemu počtu maliarov náladového zvuku alebo produkovať piesne s takou dušou, že vyčnievajú z davu. Musia dostatočne vyniknúť, aby kompenzovali nedostatok skutočnej „tváre“ a nedostatok skutočného charakterového hlasu. Japonci už pôsobivo ukázali, ako je to možné s umelými hlasmi a avatarmi, čo si však vyžadovalo veľký výpočtový výkon a programátorské znalosti a bolo teda aj finančne náročné. Rýchly vývoj umelej inteligencie teraz otvoril túto stavebnicu alebo Pandorinu skrinku, ako si niektorí ľudia myslia, pre každého.

Je len na nás, čo si z toho spravíme. Nemusíme sa báť AI, pretože robí len to, čo výrobcovia vždy robili, napodobňuje úspešné modely a prípadne pri tom nachádza nové kombinácie – iba AI to dokáže za pár sekúnd. Producenti, ktorí sa vydajú touto cestou, musia priniesť mimoriadne výsledky, ale nemuseli to robiť už za „starých dobrých čias“, aby boli úspešní? Čo je teda v tomto smere nové?

Je to cesta k výsledku a v tom spočíva úžasná príležitosť, ktorú nám hudobná produkcia s pomocou AI prináša. Ako producent už nemusíte tráviť čas učením sa žánrovo špecifických produkčných detailov, pretože AI to jednoducho dokáže lepšie, pretože z hľadiska úspechu analyzovala milióny vzorov. To znamená, že sa môžete úplne sústrediť na svoj zámer, pokiaľ ide o vyvolávanie pocitov u poslucháča – a to bol vždy zámer hudby. Musíte formovať a rozprávať svoj príbeh. Samozrejme, to znamená, že AI na sedadlo vodiča umiestňujete len čiastočne a nikdy sa nevzdávate zodpovednosti za výsledok. Či s ním potom uspejete, závisí len od dvoch otázok. Chce poslucháč zostať v povrchnosti zvyku, alebo je ochotný zapojiť sa do vášho príbehu. Podľa môjho názoru veľmi úbohá a takmer filozofická redukcia faktorov hudobného úspechu. Čo sa týka reklamy a marketingu, takmer nič sa nemení – takmer. Naskočil som do rozbehnutého vlaku hudby podporovanej AI s príchodom chatGPT a dovolím si poukázať na výsledky, ktoré už vyšli ako single a čoskoro vyjdú celé ako album. Ja sám sa pesničky posunuli viac ako predtým vytvorené. Vzhľadom na intenzitu mojich osobných zásahov do piesní to nebola úspora času (a teda autorstvo z hľadiska autorských práv je jasné), ale nesmierne to rozšírilo moju sadu nástrojov ako rozprávača a hľadača duší – a preto som určite to vydržím.